Pôvodné priestorové riešení „rínku“ – námestia – vznikalo v dobe neskorého stredoveku. Po prvom delení Poľska a včlenení Wadowic do habsburského mocnárstva, viedla centrom mesta cesta z Viedne do Ľvova (smerom západ – východ). Toto prispelo ku rozvoju mesta v prvej polovici 19. stor. Mestská zástavba z tejto doby už vznikala pozdĺž novej, hlavnej cesty. Každý štvrtok sa wadowický „rínok“ menil na veľký trh s davom obchodujúcich. Na trhu sa vedľa preplnených vozov bohatých kupcov a remeselníkov nachádzali aj obchody – malé aj chudšie. Ku najviac charakteristickým budovám Wadowic 19. stor. patrili mestská radnica a farský kostol. V pol. 18. stor. vznikla na mieste pôvodného dreveného kostola murovaná budova, ktorá bola následne rozšírená. Koncom 19. stor. bola prestavaná fasáda kostola spolu s hodinovou vežou podľa projektu Tomasza Prylińského (1847-1895, architekt zabývajúci sa aj renováciou pamiatok). Na severnej strane námestia, naľavo od kostola, bola v roku 1846 postavená budova magistrátu, ktorá zastúpila starú budovu drevenej mestskej radnice. Pôvodne tu bolo aj sídlo okresného súdu, wadowické gymnázium a hlavná škola. S týmto miestom sú spájaní zaslúžili starostovia Wadowic: Tadeusz Starzewski (1860-1931), doktor práv, člen okresného výboru a okresnej rady a Franciszek Opydo (1856-1923), lekár, poslanec do Štátnej rady vo Viedni, ktorý za zásluhy pre mesto dostal titul čestného občana Wadowic.
