Námestie nachádzajúce sa medzi budovou obvodného súdu, domami Izydora Daniela, rodiny Leiblerov a advokáta Andrzeja Marekowského a budovou bývalého gymnázia. V 19. stor. bol v jeho centre postavený podstavec s bustou baróna Józefa Bauma von Appelshofen (1821-1883), ktorý bol horlivý poľský a miestny patriot. V roku 1866 bolo otvorené humanistické gymnázium, ktoré bolo do roku 1895 jedinou poľskou strednou školou v Haliči na západ od Krakova. O veľmi vysokej úrovni vzdelávania vo vtedajšej škole svedčí úspešné osudy mnohých jeho absolventov. V roku 1876 bol vo Wadowiciach vytvorený obvodní súd a v roku 1881 bolo ukončené jeho sídlo. Mesto bolo najdôležitejším súdnym strediskom na západ od Krakova. Na prelomu 19. a 20. stor. sa tu konali procesy známe nie len v Rakúsko-Uhorsku, ale v celej Európe. Najslávnejší z nich bol súd s Wandou Krahelskou-Dobrodzickou. Dom Leiblerov je spojený s nachádzajúcou sa bližšie súdu, susediacou budovou, ktorá patrila skôr advokátovi A. Marekowskému (účastníkovi poľského januárového povstania). S touto budovou boli spojené osudy Adolfa Nowaczyńského (1876-1944, spisovateľa a dramaturga), a predovšetkým Stefana Kotlarczyka (1874-1931, miestneho kultúrneho činiteľa) a jeho syna Mieczysława (1908-1978, zakladateľa a riaditeľa divadla Teatr Rapsodyczny v Krakove). Perlou meštianskej architektúry haličského obdobia bol dom advokáta Izydora Daniela (1852-1917/1918), jednej z najviac zaslúžilých osobností pomedzi obyvateľmi mesta v tomto období (členom mestskej rady, predsedom židovskej náboženskej obce).
